ružové-kvetinové-náušnice

Čo nám chýba, aby sme si pripadali krásne?

Myslíte si, že vám niečo chýba?

 

Vašej tvári alebo vášmu telu? Priznám sa, ja som si to  prednedávnom pomyslela a nechápala som, čo sa so mnou deje. Či som sa zmenila prirodzeným plynutím času alebo sa len moje líca zaoblili ako škrečkovské vačky. O tom ostatnom ani nehovoriac.

 

Obvykle je to tak, že tvorím a zabúdam na svet okolo seba. Bežne sa doma pri vyrábaní nelíčim a úspešne ignorujem svoj (ne)vzhľad.

 

Podstatné však je, že keď som prednedávnom konečne vyliezla zo svojej ulity a mrkla do sveta, nalíčila sa, nahodila, upravila (aby som sa cítila ako žena, ktorá o seba dbá), zistila som, že si pripadám inak.

 

woman-506120_960_720

 

Keď nás zavolá svet…

 

Situácia sa zopakovala. Chystali sme sa do Prahy a ja som si uvedomila, že budem potrebovať nové náušnice, pretože tie, čo mám, sú už nepoužiteľné. Mám totiž obrovský talent strácať ich. Najmä v zime. Ideálne iba jedny z dvojice. Možno si poviete, že mi to môže byť jedno, veď vyrobím ďalšie, ale niekedy to naozaj tak nie je. Najmä, ak materiál, z ktorého som mala daný kúsok, sa už vypredal a nedá sa nikde zohnať. Mám málo kúskov, ktoré nosím. Ak mi niečo prirastie k srdcu, nosím to dovtedy, kým to nestratím alebo úplne nezničím. Takže mi ostali 3 náušnice bez dvojice, ktoré sa univerzálne hodili ku všetkému, 2 normálne s dvojicou, ktoré by som mala vyhodiť (ale ešte som na to nenabrala odvahu), a  nejaké malé, ktoré som ihneď zamietla, a také, čo sa mi farebne vôbec nehodili k oblečeniu…

 

 

Objavenie problému si žiadalo jeho vyriešenie

 

Napokon to skončilo tak, že som si nejaké narýchlo zhotovila. Vyrobila som si ich zo striebra na jemnej retiazke, pretože presne také boli tie, čo som postrácala (až na to striebro a Swarovskeho). A keď som si ich dala, zrazu som pochopila, že sa nič radikálne nezmenilo. Kedysi dávno by som bez nich totiž nefungovala poriadne. Ale o tom sú zvyky, doma totiž zabúdam na to, že vyzerať k svetu by som mala aj v teplákoch.  A, že prvá vec od mojich desiatich rokov bola vždy dať si náušnice, keď som vstala.

blog-tia-náušnice

 

Pre ženu, ktorá odmieta nosiť šperky alebo ich jednoducho nenosí, to nie je žiadna tragédia. Ani pre mňa dovtedy nebola, kým som si neuvedomila, že mi fakt chýbali a bez nich som si nepripadala tak celkom TIOVSKY. Moja tvár je v poriadku… až na to, že by som mala začať s tvárovou jógou. Evidentne svalstvo na tvári tiež ochabuje, ak sa s ním nič nerobí. Jeden môj problém s pocitom neúplnosti vyriešili náušnice. Vďaka ním si totiž vždy pripadám krajšia, oblečená (áno, bez nich mám pocit nahoty), a jednoducho ženská. A ten druhý pocit budem riešiť popritom ako budem šiť náušnice. Veď nik nepovedal, že nemôžem vydávať pazvuky i-á, keď ma nik nevidí. Ak to bude tvárová jóga vyžadovať, urobím to.

 

Tia Tanilková a Attila Ambrúž v Prahe

Čo nám naozaj chýba?

Dospela som napokon aj k  záveru. V skutočnosti vašej tvári ani mojej tvári určite nič nechýba. To všetko máme len v hlave.  Sú to len predstavy o tom, ako by sme mali vyzerať, a ako by sme sa mali cítiť. Aj ochabnuté svalstvo je ok, je to len vec pohľadu. Väčšina z nás však pravdepodobne má predstavy, aké by to malo byť. Porovnávame sa. A vyberieme to, čo sa nám páči na druhých. A keď to nemáme, trestáme sa pocitom menejcennosti a nepripadáme si také krásne ani výnimočné. Ja osobne sa nechcem obviňovať kvôli svojim predstavám o tom, aká by som mala byť. Obdivujem ľudí za ich rôznorodú krásu, ale mať ju všetku? To by sa asi ani nedalo. Už dávnejšie som pochopila, prečo sa hovorí, že každá žena je krásna – a preto by som na plastiku kvôli svojej predstave o dokonalosti (kráse) nešla. (Aspoň teraz. Neviem, ako to so mnou bude vyzerať neskôr. V hlave. Nie vonku. To bude už len staršie a staršie.) Takéto veci, ktoré nezasahujú radikálne do mojej prirodzenosti, napokon volám malé radosti a pripadajú mi v poriadku. Pominuteľné, ale svojim spôsobom, ak nás urobia len o kúsok šťastnejšími a spokojnejšími, tak prečo nie? Ešte nie som natoľko zrelá ani uvedomelá, aby som sa dokázala vzdať svetských pôžitkov alebo sa nikdy neposudzovala. Snažím sa, ale nie je to také jednoduché. Napokon to, že sa a o seba staráme, je len známkou toho, že sa máme radi alebo že sa o to snažíme. Že nám na sebe predsa len záleží. A zdravé sebavedomie je dôležité z rôznych dôvodov…

aby sme si pripadali krásne

Som veľmi rada, že ste objavili tento článok a dúfam, že ste si prečítali najmä predošlý odstavec. Ak si myslíte, že niekomu by tento článok pomohol alebo mu len vylúdil úsmev na tvári, neváhajte ho zdieľať. Napokon naše svety si obohacujeme navzájom…

tia-tanilkova

V prípade, že by ste chceli vidieť viac noviniek, môžete nás odoberať na 150x150-facebook https://www.instagram.com/santiahandmade/ alebo 150x150-pinterest.

Komentáre



Show Buttons
Hide Buttons